Jedenásťročná Paloma žije v dome plnom luxusných bytov a do seba zahľadených ľudí. Na svoj vek (ale nielen vzhľadom naň) je veľmi vyspelá a so smútkom vníma bezútešnú rodinnú situáciu: otca viac zaujíma práca ako rodina, matka už desať rokov berie antidepresíva a zhovára sa s kvetmi a sestra je silne neurotická. Paloma sa rozhodne, že v deň svojich 12. narodenín ukončí tento absurdný život samovraždou. Ďalšími dôležitými postavami sú utiahnutá domovníčka potajme milujúca knihy a postarší Japonec s džentlmenskými spôsobmi. Títo traja v sebe objavujú spriaznené duše. Paloma u oboch nachádza únik z neznesiteľného domáceho prostredia a určitú formu duchovna, ktorá ľuďom v jej okolí tak chýba. Medzi Japoncom a domovníčkou zasa pomaly vzniká citové puto, v ktoré už ako vdovec ani jeden z nich nedúfal.

Jezek (zvětšit)

Film hovorí o ľuďoch, ktorí z rezignácie alebo v snahe chrániť sa, schovávajú svoje vnútro pod pichliačmi ako ježkovia – nikoho k sebe nepustia a nikto nevie, čo sa ukrýva pod povrchom. Nik okrem iných ježkov. Motív ježka sa objavuje viackrát, či už priamo v rozhovore postáv alebo v jednej z Palominých kresieb, ktoré sa podieľajú na čarovnej atmosfére filmu. Mravné posolstvo je na hrane moralizovania (nevšímavosť bohatých voči chudobným, ale aj ľudí voči iným ľuďom vo všeobecnosti, povrchnosť a prázdnota života), ale práve akýsi nádych rozprávkovosti (pohybujúce a dokresľujúce sa kresby, Palomou spláchnutá akváriová rybka je nájdená domovníčkou v jej záchode a zachránená...) ho zmierňuje a nepociťuje sa ako kázanie. Jednotlivé scény sú zachytené citlivo a nenáhlivo. Určité klišé a možno aj snahu zahrať trochu divákovi na city tu síce nájdeme, ale pod celkovým dojmom sme ochotní sa tým veľmi nezaoberať.

Katarína Gecelovská

Ježek, Francie/Itálie, 13. Festival francouzského filmu.

Režie: Mona Achache

Hrají: Josiane Balasko, Togo Igawa, Anne Brochet, Ariane Ascaride.

Tento text vyšel v časopise LitENky (Literární novinky), roč. 7, č. 3 (47), 2.3. 2011.