Rudy Linka – rodák z Prahy žijúci v USA – sa so svojím triom postaral o nezabudnuteľný hudobný zážitok. Ich príjemný, pohodový džez (rozhodne však nie jednotvárny) rozozvučal Veľkú sálu a svojím oduševnením a absolútnym ponorom do hudby vtiahli poslucháčov natoľko, že hudobné nástroje neboli jediným, čo sa v ten večer rozohralo. Rudy Linka predviedol na svojej gitare priam virtuózny výkon. Jeho rýchle a časté striedanie akordov pripomínalo hru na klavír, takže vyvolával fascinujúci dojem, ako keby sa jednou rukou dotýkal klavíra a druhou gitary. Hral ako obvykle v pre neho typickom kŕči – podivnom neprirodzene pôsobiacom ohnutom postoji, ktorý na prvý pohľad vyzerá trochu komicky, ale neskôr si Linkovo vystúpenie bez neho už ani nedokážete predstaviť.

Tento kŕč je totižto prejavom extrémneho sústredenia a úplného odovzdania sa hudbe, ktorá je taká mocná a podmanivá, že umelec pri jej prežívaní nekontroluje svoje telo bežným spôsobom, ale dostáva sa akoby niekam mimo neho, no pritom je týmto tragikomickým spôsobom stále v ňom. Tento stav priam až akejsi extázy je doprevádzaný silnými mimickými prejavmi, ktoré miestami pôsobia ako grimasy, miestami ako úsmev, no stále je z nich očividná nesmierna radosť z hudby. Na Linkovi vidno, že ho to baví. A počuť to o to viac.

No on prirodzene nie je jediným členom tria, hoci tvorí jeho jedinečnú podstatu. Na bicie si zahral Heyden Hawkins a na kontrabas Joe Michales. Hawkins bicie dokonale ovládal, no vo svojom silnom sústredení pôsobil veľmi napäto a strnulo, až človek nadobudol pocit, že pri hre premýšľa na plné obrátky a že doslova hrá mozgom. Aj na jeho na pohľad chladnom prejave však bolo čosi uchvacujúce. Michales si zasa hral nikým a ničím nerušený vo svojom vlastnom svete – uvoľnenom a pohodovom.

Celý koncert doprevádzali vtipné historky Rudyho Linku, ktorý okrem mimoriadneho hudobného nadania oplýva aj sviežim rozprávačským talentom.

KATARÍNA GECELOVSKÁ

Koncert Rudy Linka Trio, Městská knihovna, 3.11.2010

Tento text vyšel v časopise LitENky (Literární novinky), roč. 7, č. 2 (46), 15.12. 2010.